Poznám to.
Prídete do práce, možno ste aj dobre naladený/á a zrazu dostanete príkaz, podľa ktorého musíte konať. Lenže ten príkaz je nezmyselný. Teda podľa vás. Cítite sa bezmocný/á a myslíte si, že tí, tam „hore“ tomu nerozumejú...

A začnete šomrať.
Pokazí sa vám nálada.
Sadá na vás nechuť a bezmocnosť.
Každému vo svojom okolí začnete rozprávať o tom, ako je to u vás v práci zlé....

Sťažujete sa a ste nespokojný/á.

Mohla by som to stupňovať ďalej. No nechcem písať o negatívach. Nechcem ani tvrdiť, že je to všade tak. Ale poznám ľudí aj okolo seba, ktorí sú večne nespokojní.

Je to zaujímavé.
Prednedávnom istá spoločnosť vydala nariadenie. Jeden zo zamestnancov sa tešil, druhý začal frflať. A pritom obaja boli na rovnakej úrovni.
Prečo je tomu tak?

Všetko závisí od uhla pohľadu.
O tomto spôsobe vnímania vám napíšem jeden môj obľúbený príbeh:

Veľká firma na výrobu topánok vyslala dvoch svojich agentov do Afriky, aby spravili prieskum trhu. Obaja mali podať správu.
Jeden z agentov sa po návrate vyjadril:
Je to nevýhodný trh. Nikto tam nenosí topánky, neuspeli by sme ...
Druhý agent pred návratom zavolal:
Okamžite začnite s výrobou! Každý tu chodí bosí...Spravíme tu veľký biznis!

Rovnaká situácia, rôzny uhoľ pohľadu!

Takže ak sa stane, že v mojom okolí sa niekto sťažuje na podmienky, spýtam sa:
Aké máš riešenie ty?

Uznávam, je ľahšie hľadať dôvody, prečo to nejde, ako spôsoby, ako by to mohlo ísť.
Ale je to naozaj tak?

Ak chcete byť priemer, potom voľte cestu menšieho odporu. Je to pohodlnejšie a ľahšie.
Ale ak chcete byť úspešný/á (v akejkoľvek sfére života), treba sa popasovať aj s prekážkami.

A jedno z tých „prekážok“, ktoré potrebujete zdolať je, aby ste sa postavili pred vášho šéfa a povedali mu, že nariadenie, ktoré sa vydalo je jedno z riešení, no vy máte ďalšie. A možno výhodnejšie...

A teraz si pomyslíte, že u vás to nejde.
Neverte tomu. Ak máte reálne a konštruktívne pripomienky a riešenia, každý „normálny“ šéf si vás vypočuje. Ak budete len frflať, skôr sa s vami rozlúčia, ako keď ste prínosom pre danú firmu.

Ak po prečítaní tohto článku si poviete, že vo vašom prípade je nemožné riešiť situácie spôsobom vyššie uvedeným, tak asi máte dve možnosti:
- budete nespokojný/á naďalej, alebo
- zmeníte zamestnávateľa.
Čo je v tomto prípade „menší odpor“ ? Čo je jednoduchšie? Rozhodnutie je na vás!

Porozprávam vám jeden skutočný príbeh – stalo sa to v týchto dňoch.

Jedna známa sa mi minulý týždeň sťažovala. V práci to má také a onaké, nič nebolo dobré, možno je len ona unavená, apod.... Vedela som o nej, že v práci sa jej po počiatočných neúspechoch začalo dariť, v priebehu pár mesiacov by bola hviezdou vo svojom malom kolektíve...

Ale Ona nevedela čo má spraviť. Bola nespokojná a rozmýšľala, že by odišla z práce.
Tak som jej poradila jedinú vec, čo väčšinou radím každému v takejto situácii (ja sama to používam).

Moja rada:
Zober si hárok čistého papiera. Rozdeľ ho na dve časti. Na vrch jednej napíš „mínus“ a na vrch druhej časti napíš „plus“.
Potom si premysli všetky skutočnosti, ktoré ťa stretnú, ak odídeš z terajšej práce. Čo bude pre teba pozitívne, napíš to do časti PLUS. Čo ťa ovplyvní negatívne, napíš to do časti MÍNUS.
Potom tieto skutočnosti oboduj a polož ich na myslenú váhu.
Ktorá váha viac zaváži, tak tú stranu si vyber.

Tento rozhovor sa uskutočnil v piatok. Dnes (o pár dní) som sa s touto známou opäť rozprávala a povedala mi, že sa rozhodla odísť z terajšieho zamestnania.

Keďže ju poznám a poznám situáciu, z ktorej odchádza, viem, že volila ľahšiu cestu. Ale rozhodla sa sama. Zvolila svoje merítko bodovania, použila svoju váhu...A to je dobre. Každý sám musí vedieť, čo naozaj chce. Je mi len ľúto, že sa vzdala priskoro.

Videla len dôvody, prečo to neide, nehľadala spôsoby, ako by to išlo lepšie.
V tomto konkrétnom prípade to môžem prehlásiť, lebo presne viem, čo by ju čakalo, keby vydržala aspoň mesiac...

Ale ako som už v jednom článku písala:
Každý deň, každú hodinu svojho života stojíme na križovatke rozhodovania. Musíme sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydáme. Voľba je na nás.