Tentokrát mi prišiel vážny mail od človeka, vážneho človeka. Začítala som sa do mailu bez akýchkoľvek pochýb. A keď som dočítala, bola som na seba hrdá!

E-mail, o ktorom píšem bol nasledovný:

10 NAJŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE
27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.

Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Skôr než prejdem k tým desiatim jazykom spomeniem desať najľahších jazykov na svete.

10. mongolčina
09. aramejština
08. gréčtina
07. nórština
06. taliančina
05. rumunčina
04. chorvátčina
03. bulharčina
02. angličtina
01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielšitna .

Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
09. francúzština
08. čínština
07. japončina
06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština
05. perzština
04. arabčina
03. fínština
02. maďarčina
01. najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina .

A to pre jej gramatickú štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení" ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov. (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé „ i, y „ , skloňovanie prídavných mien a slovies , v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.:

Špecifiku tvoria slovesá.:
V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.

Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:

* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor

ROZDELENIE SLOVIES

plnovýznamové
1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli

pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové)
- vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
2. fázové
- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
3. limitné
- vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať
4. sponové
- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa
Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:
Mužský, ženský a stredný

A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte. Toto je len tak na okraj čo sa týka gramatiky slovenského jazyka. Jej gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.

Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť .

Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.

Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie ale len málo komu sa podarí dosiahnuť to čomu mi jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom.

Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú musia prísť k nám a mi ak sa chceme naučiť inú reč musíme ísť do krajiny kde sa hovorí tou rečou ktorú sa učíme.

Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je . Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.

S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.

Po rýchlom prečítaní e-mailu od vážnej osoby, od ktorej prišla pošta, som to brala bez pochýb.

Teraz sa verejne priznávam a uznávam, že som bola lapená asi tak, ako ďalších x ľudí, ktorí ale možno nehľadali zdroje a dôkazy.

Prečítajte si teda pokračovanie tohto "príbehu", pôvodný zdroj je uvedený pod príspevkom:

Je slovenčina najťažší jazyk na svete?

Po internete „plachtí“ list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, že najťažším jazykom je práve náš jazyk. V posledných dvoch dňoch prišlo do Jazykovedného ústavu niekoľko desiatok listov s otázkou, či je to pravda a či má s tým Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV niečo spoločné.

Ako môžeme mať s tým niečo spoločné, keď je list plný trápnych jazykových chýb? Pisateľ, ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka, nevie, že my jazykovedci sa píše s tvrdým y, nie s mäkkým i (mi), že v slovenčine sa nepíše tým, ale tím, že máme byť hrdí na to (nie nato), že spisovne je fínčina, kórejčina, aramejčina (nie fínština, kórejština, aramejčtina), že gramatika je taká (nie tak) komplikovaná.

Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal, nehovoriac o čiarkach, ktoré sú pre pisateľa španielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec. Ale kto to je? Nevieme to, ale o ňom vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to úplný bluf, či ako by povedal Vajanský, blúznica, kým naši mladí by to mohli nazvať totálnou haluzou.

Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom na svete a že by sa na tom mali dokonca dohodnúť nejakí vedci z Paríža alebo že by to mal už osem rokov skúmať nejaký „Ústav jazykovedcov“ v Berlíne. Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk.

Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzština, nemčina a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia). Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina.

Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština. V 1. osobe prítomného času má na rozdiel od staršieho stavu zovšeobecnenú slovesnú koncovku –m (napr. oproti češtine, kde je –u, -i aj -m: vedu, píši, volám). Pomerne jednoduchý je aj náš fonologický systém.

Čo sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis („rubriku“) najľahších a najťažších jazykov, dá sa o tom povedať len to, že sú tu len „nacápané“ jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých počul alebo ich nejakým spôsobom pozná.

Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vyššej úrovni, určite by pri ľahkých nezabudol na indonézštinu a pri „ťažkých“ zasa na baskičtinu, predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynechať ani írčinu, gruzínčinu, príp. severoamerické indiánske či eskimácke jazyky. Ale aj tak: uvedené jazyky sú zložité len z nášho pohľadu. Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké.

Dalo by sa súhlasiť s tým, že komplikovanými jazykmi z hľadiska zvládnutia pre cudzincov sú čínština, japončina, kórejčina a arabčina, ku ktorým pristupujú aj špecifické písma. Ale prečo sa sem dostala aj fínčina a maďarčina, vôbec nie je jasné.

Pripomína to skôr žart, ktorý možno nájsť v nemeckom variante na internete: V Európe existujú dva extrémne ťažké jazyky: maďarčina a portugalčina. A maďarčina je dokonca taká ťažká, že ju neovládajú ani Portugalci. Perzštinu zasa možno považovať za ťažkú len v dôsledku množstva cudzích (arabských) slov, ale to isté platí aj o turečtine.

Azda netreba vyvracať všetko, čo pisateľ v tomto texte uviedol, pekná je však cifra, že slovenčina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, že cudzincovi trvá dvanásť rokov, kým si osvojí slovenčinu. Čo je to „mobilita slov a slovných spojení?“ Že by sme mali sedem pádov naozaj len my?

Grafémy y a i takisto nie sú našou výnimočnosťou, tie má aj ruština, čeština a poľština. Skloňovanie podstatných a prídavných mien je známe zo všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny a macedónčiny. Rody poznáme z viacerých európskych jazykov, stačí si len na ne spomenúť. Prečo by malo byť spodobovanie iba výsadou slovenčiny? Že by slovenčina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr. taliančina a rumunčina.

Čitatelia, ktorí sa chcú dozvedieť objektívne fakty o type slovenského jazyka, by mali skôr siahnuť po štúdiách Ľudovíta Nováka, Jozefa Ružičku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po staršom úvode K. Horálka Úvod do studia slovanských jazykov a po novších Jazykoch sveta (Bratislava, Veda 2005) a Písmach sveta (2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora.

Ak si chcú prečítať o mýtoch, ktoré vznikajú okolo nášho jazyka i jazykov iných, môžeme odkázať na príslušnú kapitolu v knihe Mýty naše slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča (Bratislava, Academic Press 2005), elektronicky tu.

Slavomír Ondrejovič
riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV
27. november 2007

Zdroj: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra.SAV 

x

Je ťažké diskutovať s hlúposťou Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2007-11-30 13:48:21 Dovolím si okomentovať tento text, ktorý – tak sami vidí – nepísal človek s akademickým titulom pracujúci vo vedeckej inštitúcii. Skôr to vidín na nejakého utierača zadkov okresných celebrít. Usudzujem tak na základe výberu štylistických prostriedkov, miestami až detinskej argumentácie, základných jazykových nedostatkov v slovenčine a mnohých ďalších skutočností. Nemám pritom ambíciu poukázať na každú jednotlivú hlúposť, nechystám sa totiž napísať štúdiu o „pokuse závozníka hrať sa na vedca“ – to je možné v amerických filmoch so svalovcami, ktorí sú pri pokuse vtesnať sa na malé Slovensko akosi smiešni…  Keďže som „na cestách“, nemám so sebou svoju odbornú knižnicu, preto sa budem musieť pri argumentácii opierať iba o vlastnú chabnúcu pamäť.    10 NAJŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE     27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.     Nejestvuje vedecké označenie „najťažší jazyk“. Pre Slováka je čeština ľahšie naučiteľným jazykom ako pre Mongola, Pre Čecha je ruština významne „ťažšia“ ako pre Slováka.   Vedci sa nestretajú v konzorciách, to robí kapitál. Vedci „nebádajú, neskúmajú a neštudujú“ osem rokov, to je predstava prostého človeka o vedeckom výskume. Vedci môžu uskutočniť napr. 8 sokov trvajúcu štúdiu, alebo projekt. Dementi, ktorí by hľadali „10 najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte“ nie sú vedci, ešte tak zlí novinári, tí sú schopní urobiť pre svoje obrázkové tlačoviny akúkoľvek hlúposť.  Vývoj jazyka sa nazýva vývin jazyka.  Úprava pravopisu nejestvuje. Pravopis je prejav vlastnosti/kvality pisateľa – nie jazyka.  Štýl písma je jeho grafická úprava – čosi iné by bol druh písma; keby nás v detstve učili písať po gruzínsky, naša alfabeta by pre nás bola dostatočne „ťažká“.  Reč je aplikovaná podoba jazyka, ktorý sám o sebe je otvorený (= nikdy a nikde nekončiaci systém). Reč je konkrétny jazykový prejav – na tom niet medzi jednotlivými jazykmi čo porovnávať. Možno mal pisateľ na mysli „výslovnosť“, no potom platí, že pre nás sú veľmi ťažké africké mľaskavky a pre Fína naše palatalizované (= mäkké) spoluhlásky, ak nie je jazykovo školený, všetky ž, š, č, dž, ď, ť… mu splývajú do jednej hrôzy. Takisto nevysloví slovo „prstoklad“, keďže má problém vysloviť na začiatku slova viac ako jednu spoluhlásku.  Ťažko porovnávať históriu jazyka, keď pri veľkej časti z nich (napr. pri jazykoch, ktoré nemajú písanú podobu) ju nemôžeme skúmať.    Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Skôr než prejdem k tým desiatim jazykom spomeniem desať najľahších jazykov na svete.     „Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne“ je podobná adresa ako „na Slovensku pri kaplnke pod horou“ a navyše v tomto krátkom texte chýbajú hneď dve čiarky, takže text asi nepochádza z jazykovedného ústavu.  Neviem, kto tak pekne spočítal tie jazyky, najmä keď si hneď v ďalšej vete logicky odporuje. neuviedol totiž dátum a hodinu, kedy tých jazykov bolo presne 7832, čo je škoda, lebo potom sa nedozvieme, kedy ten deň vznikli ďalšie dva. A ž vôbec sa nedozvieme, ako rýchlo vzniklo to etnikum, ktoré ich používa, a koľko sekúnd už trvá história takého jazyka. Možno mal pisateľ na mysli, že dva jazyky denne na tejto Zemi vedci (no nielen oni) objavia, pretože dokrívajú do nejakej dediny na Novej Guinei alebo v Amazónii.       10. mongolčina     09. aramejština aramejčina    08. gréčtina     07. nórština nórčina    06. taliančina     05. rumunčina     04. chorvátčina     03. bulharčina     02. angličtina     01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielčina.     Najľahší jazyk pre mňa je slovenčina. Pravopis použitý v zozname odhaľuje, že text bol s najväčšou pravdepodobnosťou preložený z češtiny, alebo že jeho pisateľ má malú erudíciu v používaní slovenčiny.    Desať najťažších jazykov na tejto planéte:     10. nemčina     09. francúzština     08. čínština     07. japončina     06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština kórejčina    05. perzština     04. arabčina     03. fínština fínčina    02. maďarčina     01. najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina.     Možno má tento výrok podporiť hrdosť Huráslovákov, z každého iného pohľadu je to smiešne.    A to pre jej gramatickú štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení" ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov.  (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé „ i, y „ , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.:     Neviem, čo tak špeciálne desivé je na „gramatickej štruktúre“ slovenčiny, keďže jej gramatika sa zasa tak veľmi nelíši od gramatík iných slovanských jazykov – ak to porovnáme napr. s gramatikou jazyka bambara alebo fínčiny.  Slovenčina má „7 pádov“ iba preto, lebo je to dohoda slovenských jazykovedcov o slovenčine. Iste by sme ich mohli mať viac, ale treba brať ohľad na deťúrence všetkých vekových kategórií a pedagogické možnosti slovenských učiteliek. (Názvy pádov sa nepíšu s veľkými písmenami – táto chyba by svedčila o tom, že text pôvodne pochádza z angličtiny a že prvým prekladateľom bol nedovzdelaný český prekladateľ alebo „supertrendový“ blbec z radov „novinárov“.)  Neviem, či slovenčina je jediný jazyk, ktorý má 7 gramatických pádov. Fínčina ich má 14 živých a niekoľko ďalších „odumretých“, čo znamená, že síce existujú, ale už sa nepoužívajú pri skloňovaní.  Vybrané slová možno strašia málo inteligentných žiačikov a ich mamičky a oteckov, ktorí im tú inteligenciu darovali v genetickom kóde, no nie je to nič iné, iba akési výnimky, ktoré vznikli počas vývinu slovenčiny a sú dohodnuté. Keby sme zalistovali v starších pravidlách pravopisu slovenčiny, dôkazy by sa rýchlo našli. Napríklad slovo „skriňa“ sa písalo „skryňa“ a bolo to logické, veď sa do nej „skrývali“ veci.  Skloňovanie prídavných mien, teda pridávanie pádových koncoviek, je typickým prípadom jazykovej redundancie, čo nie je choroba, iba vlastnosť keď sa v jazyku istá kategória vyjadrí viacnásobne, hoci by stačilo raz: koncovka pádu je v slovenčine už na podstatnom mene, takže by „nemusela“ byť na prídavnom mene. tento a iné prípady redundancie však nie sú výsadnou vlastnosťou slovenčiny, napríklad fínčina sa dopúšťa rovnakej redundancie.  Slovesá sa neskloňujú, teda aspoň v slovenčine nie. My slovesá časujeme. Pisateľ chcel pravdepodobne použiť slovo „ohýbanie“, no jeho vzdelanie mu to nedovolilo – kde nič nie je, ani smrť neberie!   Neurčité tvrdenie, že „v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová“ z niektorých z nás (lebo aj v tejto krajine sú tí, ktorých chcel Ježiš pustiť bližšie k sebe) možno naplnia hrdosťou, no už študent gymnázia by musel napísať, že „sa ohýbajú takmer všetky slovné druhy“. Ťažko vyskloňovať slová ako „a“, „aby“, „joj“, „kikirikí“, „story“.  Asi by náš autot kukal ako Puk, keby sa dozvedel, že vo fínčine je 5 infinitívov (neurčitko), pričom 4 z nich sa skloňujú ako podstatné mená.      Špecifiku tvoria slovesá.:     V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie. (hurá!)    Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:     * osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)     * číslo (jednotné číslo, množné číslo)     * čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas) (ten predminulý čas mi zostal utajený, už asi umriem bez neho. Alebo si ho na smrteľnej posteli požičiam z nemčiny?)    * spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)     * slovesný rod (činný rod, trpný rod)     * slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)     * slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)     * intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)     * trieda     * (slovesný) vzor     ROZDELENIE SLOVIES     plnovýznamové     1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony     a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu     b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu     2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli     pomocné     -nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom     1. modálne (spôsobové)     - vyjadrujú môžu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej     chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa     2. fázové     - vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja     začať/ínaj, prestať/ávaj, zostať/ávaj     3. limitné     - vyjadrujú blízky začiatok deja     ísť, mať     4. sponové     - fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi     byť, stať sa     Toto siahodlhé vymenúvanie (štylisticky veľmi nevyrovnané – tu latinčina, inde slovenčina) my akosi nechce odlíšiť slovenčinu od češtiny či ruštiny. Navyše sa nazdávam, no neviem to teraz doložiť príkladmi, že paradigma slovenského slovesa je iba podmnožinou slovesa latinského a že v nej chýbajú kategórie, ktoré sú v iných jazykoch – napríklad, či agensom deja je muž alebo žena, čo by nám asi pekne ilustrovala japončina, alebo či hovorí starší o mladšom, či mladší o staršom… čím by nám asi zamotali hlavu napr. niektoré africké jazyky.    Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:     Mužský, ženský a stredný     No, z toho by som sa asi naozaj p.… Zrejme sú myslené gramatické rody. Nie som schopný vyvrátiť ten počet 5 (slovenčina, čeština, ruština… že by tri rody nemali ostatné slovanské jazyky?). Určite sú však jazyky, ktoré majú úplne iný princíp gramatického rodu ako my – napríklad rod malých a veľkých.    A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien,     Toto sa naozaj nepodarilo, stačí pozrieť ponad Moravu…    dvojhlásky     …a či ten pisateľ vie, čo je dvojhláska? Čo napr. séria fínskych dvojhlások, čo trojhlásky v ďalších jazykoch?    a spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte.     … no keď budeme pozerať na planétu iba z vŕška nad vlastnou dedinou, tak naozaj nie. Spodobovanie je i v ďalších jazykoch, len ho tak možno nie vždy nazývajú.    Toto je len tak na okraj, čo sa týka gramatiky pokiaľ ide o gramatiku slovenského jazyka. Jej gramatika je taká komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov, kým by sa naučil kompletnú gramatiku, a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách. Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie neovláda ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú týímiy vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek, aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko napriek tomu ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.     Tu už ťažko niečo dodať, azda iba toľko, že pisateľ sa usiluje byť živým dôkazom svojich tvrdení = slovenčinu nezvláda. Navyše tu platí stará poučka, že proti čírej hlúposti sa často argumentuje (pozri: 12-ročné usilovanie chudákov cudzincov, počet výnimiek…)  V iných častiach textu som neopravil chyby, lebo to nemá zmysel.    Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie ale len málo komu sa podarí dosiahnuť to, čomu mi jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne.     Nejestvuje jazykovedec, ktorý by túto vetu vyslovil – spisovne sa dá písať, nikdy nie rozprávať.    Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú musia prísť k nám a mi ak sa chceme naučiť inú reč musíme ísť do krajiny kde sa tou rečou ktorú sa učíme rozpráva.     Že by to bol pracovník niektorej reklamnej agentúry propagujúcej (teda „promotujúcej“) Slovensko? To by sme mu mohli priznať aspoň dobrý úmysel…    Mali by sme byť hrdí na to, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.    Som rád, že pisateľ „národovec“ napokon zakotvil pri maďarčine. Pre mňa to znamená, že je práve na tom svojom kopčeku nad vlastným lazom.     S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka     Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.       Úplne na záver azda už len toľko, že keď zadáte do Google „prof. Doc. Vladimír Trnka“, môžete si na túto tému prečítať aj ďalšie texty.

to je pravda Napísal(a) jurko dňa: 2007-12-15 19:12:54 to je pravda slovenčina ja najťažší jazyk na svete .ja som to zistil odkedy som začal chodiť do školy netrvala mi to ani 8 rokov

Napísal(a) Vaško dňa: 2008-01-14 12:04:34 pozrite si

hmmm Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2008-04-09 14:15:50 smutne s tou slovencinou,mne pride lahka

hurááá už sa idem učiť Napísal(a) Karči dňa: 2008-07-17 19:55:16 ale tak slovenčina je tvoj materinský jazyk bodaj by sa ti nezdala lahká ... aspoň budeme vedieť ktoré jazyky sa môžeme bez problémov naučiť hurááá už sa idem učiť po španielsky

Kazdy tyzden Napísal(a) krcho dňa: 2008-09-27 17:14:28 Kazdy tyzden sa vytvoria 3 jazyky a 2 zaniknu.To mi dejde do hlavy akosi.To ako kto ich stale vytvara?

blbci Napísal(a) miha dňa: 2008-11-18 19:02:53 ked pisete komentar na najeky clanok, tak by bolo dobre precitat si ho do konca....  v tomto pripade by stacilo do polovice....

:) Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2009-04-04 19:03:21 Vieš maďarsky ??????

??? Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2009-04-20 18:35:44 akosi som stale nepochopila, ci je slovencina lahky, alebo tazky jazyk....  sorry za interpunkciu, talianska klavesnica ju nepouziva

king Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2009-07-14 11:19:05 yeah.. ovladam slovenčinu aj maďarčinu.. čo viac si priať?   a nie som blbec ani z cestiny a po anglicky rozumiem takmer všetko..  len som dufal, že tu nájdem odpoveď na otázku, čo je ťažšie.. maďarčina alebo slovenčina..

:) Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2009-09-28 08:02:27 Náročnosť každého jazyka je čisto individuálna. Záleží na človeku, ktorý sa ho učí a prostredia z ktorého pochádza. Napríklad pre Slováka je hračka naučiť sa slovanské jazyky.   Ja môžem hovoriť len z vlastnej skúsenosti. Takže podľa mňa je slovenčina ťažkým jazykom pre neslovanských študentov.   Francúzština pre študentov z nerománskych krajín atď.   Ja ovládam okrem materinskej slovenčiny a (keďže pamätám spoločnú republiku aj češtiny) anglicky, nemecky, francúzsky, rumunsky, dohovorím sa ukrajinsky a teraz som sa dala na taliančinu. Môžem povedať, že pre mňa, je naučiť sa každý ďalší jazyk je stále ľahšie a ľahšie

Napísal(a) Laura dňa: 2009-10-05 17:31:42 Pán Andrej,to bolo genilálne! Klobúk dole!

wfaribgr Napísal(a) Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. dňa: 2009-12-10 23:52:21 veiypcbj http://wsqcvycm.com mucbfoft xhoomkis gmabrkxz cdlpwdjw

Napísal(a) Ja dňa: 2011-07-26 11:47:51 Ja viem po slovensky, po maďarsky ,po česky , po nemecky aj po anglicky ,a teraz sa idem učiť po španielsky.

Len registrovaní užívatelia môžu komentovať článok.
Registrujte sa prosím.