Žil kedysi chlapec so zlým charakterom. Jeho otec mu dal vrecko klincov a povedal, aby vbil klinec do plota ich záhrady zakaždým, keď stratí trpezlivosť alebo bude chcieť niekoho uraziť.

Prvý deň chlapec vbil 37 klincov. V nasledujúcich týždňoch sa naučil sebakontrole a počet klincov vbíjaných do plota sa zmenšoval zo dňa na deň. Nakoniec prišiel na to, že je ľahšie kontrolovať sa , ako vbíjať klince..

Konečne nadišiel deň, keď chlapec už nevbil ani jeden klinec. Prišiel k otcovi a povedal mu, že dnes nevbil ani jeden klinec.

Vtedy jeho otec povedal, aby odteraz zakaždým, keď nestratí trpezlivosť, vybral z plota jeden klinec. Dni sa míňali, až mohol prísť syn k otcovi a povedať, že už z plota vybral všetky klince.

Šli sa na to spolu pozrieť a otec povedal:
„Synu, dobre si sa zachoval, ale pozri teraz na tie diery. Ten plot už nikdy nebude taký ako na začiatku. Keď niekoho urážaš a niečo zlostne hovoríš, nechávaš v ňom také rany ako tu v tom plote.

Môžeš niekomu vraziť nôž do pliec a neskôr ho vybrať, ale vždy tam zostane rana. Nezáleží na tom , ako často ho budeš prosiť o odpustenie, rana zostane. Slovné zranenie robí toľko isto skôd ako fyzické zranenie.

Priatelia sú cenným darom, vylúdia úsmev na tvojej tvári a posilňujú ducha. Sú ochotní vypočuť Ťa, keď to potrebuješ a otvárajú pred tebou svoje srdce.
Tak ukáž aj ty, ako veľmi ich máš rád.“


Príbeh zaslal: Stanislav Husár