Hoci by som mohla popísať niekoľko strán o tom ako sa svet zmenil a ako zmenila táto doba ľudí, no nespravím to. Mojim cieľom je ukázať vám, že to ide aj inak. Mojim cieľom je, priniesť vám pozitívne (a efektívne) informácie, ktoré vás – ak budete chcieť – posunú ďalej.

Na úvod si prečítajte skutočný príbeh:
Predstavte si mesto plné áut. Predstavte si ulice, križovatky a parkoviská plné áut...nikde nie je miesto, každý sa ponáhľa, každý je nervózny. Ľudia kričia, autá trúbia. V takomto čase som sa musela vybrať na miesto, ktoré som nepoznala. Nevedela som ani presne kam mám ísť, dostala som len neúplné informácie. Aj mobil vypovedal v poslednej chvíli, takže som sa musela spoľahnúť len sama na seba.
Sedela som v aute a nemala som tušenia kde som. Všade boli autá, žiadna možnosť zastaviť a spýtať sa...

Lenže ja som zastavila. Skrížila som cestu jednému vodičovi vychádzajúceho z parkoviska, ďalšiemu, ktorý šiel za mnou a ešte ďalším, ktorý stáli za nimi. Ako som vystupovala, počula som, ako mi nadávajú a ako ukazujú rukami... Videla som, ako prevracajú oči a ako sa mračia. Pristúpila som k autu, ktorému som priamo skrížila cestu a začula som vodičov nahnevaný hlas, ako mi nadáva... Stačil jeden úsmev, pár kľudných slov a vodič zmenil tón hlasu. Dokonca vystúpil z auta a tak ma navigoval...

Ďalší príbeh je tiež zo všedných dní, a tiež je to situácia, s ktorou sa môžete stretnúť každý deň:

Stála som v rade v jednom hypermarkete, chcela som platiť. Lenže rada sa nehýbala, tak som si začala všímať ostatných. Ako sme tam stáli, postupne sa ľudia začali mračiť, prevracať oči a nakoniec sa cudzí ľudia začali rozprávať, presnejšie kritizovať najprv predavačku v kase, potom celý obchod a nakoniec parlament... Keď sa rada mierne posunula, videla som, že pokladníčka má problémy s kasou, je červená od nervozity a tíško trpí nadávky platiaceho zákazníka, ktorý práve kvôli nej zmeškal autobus...

Prišla som na rad a pokladníčka nemo začala nahadzovať tovar. Prihovorila som sa jej s úsmevom, povedala som jej, že jej nezávidím, a chápem, v akej je ťažkej situácii... Na pár sekúnd zmeravela, pozrela na mňa a keď zistila, že sa jej nevysmievam, nastala u nej viditeľná zmena. Telo sa jej natiahlo, vystrela sa, pýr z tváre sa začal vytrácať a ona začala hovoriť o veciach, ktoré pokladníčky zákazníkom len tak nehovoria...
Keď sme sa rozlúčili, mala úsmev na tvári.

O tomto vám chcem dnes písať. O univerzálnom jazyku ľudí – o úsmeve.

A prečo je to tajomstvo? Lebo
úprimný úsmev sa nedá hrať.
Úprimný úsmev má silu a dokáže zázraky.
Úprimný láskavý úsmev je podľa niektorých analytikov polovica úspechu.
Úprimný úsmev musí vyjsť zo srdca!
Úprimný úsmev je spontánny!


Ja mám na úsmev krédo už dlhé roky:
Úsmev – je najkratší most k druhému človeku!

Ako často sa usmievate? Na koho sa usmievate? Len na svoju rodinu a domáceho maznáčika (psa, papagája, mačku..), Alebo už ani na nich nie?
Dokážete sa úprimne usmiať aj na cudzích ľudí?
Denne koľko svalov zapájate na tvári?
Vedeli ste, že ak sa mračíte, zapájate až 43 svalov a keď sa usmejete, je to len 17 svalov tváre?!

Rady vám nebudem dávať. Ani dnes, ani v budúcnosti. Nie som nato povolaná. Budem vám písať moje skúsenosti. U mňa fungujú, či budú u vás, záleží len od vášho prístupu.

Nato, aby ste dokázali rozdávať úprimný úsmev, jednoznačne sa musí zmeniť aj vaše myslenie. No možno to vieme aj obísť .... najprv sa začať usmievať a potom sa vám zmení aj zmýšľanie...

Každé ráno, keď sa zobudíte, prvé, čo spravte pri pohľade do zrkadla: Usmejte sa!

Má to dva efekty:
1) Prvý človek, kto sa vám v ten deň pozrie do očí, sa usmial. A to je pozitívne.
2) Naladíte sa na správny „tón“, správnu vlnovú dĺžku.
Nevadí, ak prvé dni ten úsmev bude hraný, ak bude kyslý, ak bude nútený. To nevadí. Len neprestávajte. Usmievajte sa každé ráno na seba do zrkadla, na rodinu na spolucestujúcich v MHD, v obchode....
Uvidíte, začnú sa diať zázraky!

Pretože svet je zrkadlo. Ak sa zamračíte, svet sa na vás bude mračiť tiež. Zasmejte sa a úsmevy sa vám budú vracať. Usmejete sa a vybudujete nekonečne veľa mostov k ďalším ľuďom. Usmejete sa, a veci sa dajú do pohybu – tým správnym smerom!

A viete čo je na tom najlepšie?
Úsmev nestojí nič! Nemusíte zaň platiť, nemusíte ho skladovať a dokonca, keď ho rozdáte, budete ho mať ešte viac!

Citát od neznámeho autora:
Nikto nie je tak bohatý, aby sa zaobišiel bez neho
a nikto nie je tak chudobný, aby ho nemohol darovať.
A keby si stretol niekoho, kto by nemal pre teba úsmev,
akokoľvek naň čakáš,
buď veľkodušný a oblaž ho svojím úsmevom,
pretože nikto tak nepotrebuje úsmev,
ako ten, kto ho nemá pre druhých.

Musím ale napísať aj ďalšie skutočnosti ohľadne úsmevu.
Musím vás totiž upozorniť na skutočnosť, ktorá vás čaká, keď si vyššie popísané tajomstvo osvojíte a budete ho aplikovať spontánne a úprimne.

Zmení sa vám život! Nebude to zo dňa na deň. Možno to potrvá pár mesiacov, ale isté je, že ak sa naučíte úprimne usmievať, zmení sa vaše zmýšľanie a zmení sa váš život.
A vtedy nastanú paradoxné situácie...

:: zrazu vybavíte svoje veci na úradoch rýchlejšie, čo je dobré, len pozor na rodinu, aby to nezačali využívať ...
:: ľudia si vás začnú viac všímať a zapamätajú si vás. Neprestávajte sa ale usmievať, inak si budú myslieť, že ste vypočítavý/á.
:: po čase, keď sa už budete usmievať spontánne a podvedome, môže sa vám stať, že vás partner/ka obviní...bude žiarliť.

Napriek týmto paradoxom stále tvrdím: milý, úprimný úsmev je tajomstvom úspechu !

Monika